Ilja Racek sa narodil 24. júna 1930 v Prahe. Už v detstve si obľúbil
bábkové divadlo. Študoval na pražskom konzervatóriu, z ktorého sa práve v
tom čase stala Divadelná fakulta Akadémie múzických umení (DAMU). Už
ako 18-ročný sa objavil vo vojnovom príbehu Martina Friča Návrat domů, v
roku 1954 si zahral v snímke Stříbrný vítr – filmovej adaptácii známeho
románu Fráňu Šrámka.
Zároveň sa začal intenzívne venovať herectvu na divadelnom javisku. V
roku 1950 prijal prvý angažmán v olomouckom divadle. Nasledovala
vojenská služba, ktorú pre zlý kádrový profil absolvoval u tzv. čiernych
barónov v Komárne.
Od roku 1960 pôsobil Racek v Divadle E. F. Buriana, kde bol aj
neoficiálnym dramaturgom súboru. V roku 1966 napokon prešiel do Divadla
na Vinohradech, kde zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1990, no i
ďalej tu účinkoval ako hosť.
Hoci bol Ilja Racek známy svojim negatívnym postojom ku komunistickému
režimu – ako jediný z vinohradského divadla napríklad neskôr, v roku
1977, nepodpísal tzv. antichartu – paradoxne ho vo filme v roku 1961
preslávila úloha Júliusa Fučíka vo filme Reportáž psaná na oprátce
(režisérom bol Jaroslav Balík).
Ako jeden z vedcov sa objavil v komédii Václava Vorlíčka Kdo chce zabít
Jessii? (1966). Titulnú rolu získal v snímke Hrabě Drakula (Anna
Procházková, 1970), kde démonického hrdinu stvárnil bez akýchkoľvek
technických pomôcok, iba svojimi výrazovými prostriedkami. K
nezabudnuteľným vedľajším postavám Ilju Racka patrí spomínaný opilec v
komédii Vrchní prchni! Ladislava Smoljaka a Zdeňka Svěráka, v ktorej
falošného hlavného čašníka stvárnil Josef Abrhám.
Z posledných filmov, v ktorých Ilja Racek účinkoval, možno spomenúť
drámu o Charte 77 s názvom PF77 (Jaroslav Brabec, 2003), či film Jiřího
Svobodu Poslední cyklista z roku 2014.
Pravidelne sa objavoval od 60. rokov aj v televíznych seráloch. Zahral
si v sérii Hříšní lidé města pražského (1968-69), v seriáloch Zlá krev
(1986), Dobrodružství kriminalistiky (1989-1992), Náhrdelník (1992) či
Arabela se vrací (1993).
V seriáli Laskavý divák promine (1994) stvárnil Ilja Racek hlavnú
postavu a rozprávača – českého básnika Jana Nerudu. Rovnako hral v
seriáloch Koniec veľkých prázdnin (1996), Četnické humoresky (1997-07)
či Strážce duší (2003), ďalej v pokračovaní divácky obľúbeného seriálu
Sanitka 2 a napokon v seriáli Cyril a Metoděj – apoštolové Slovanů (oba z
roku 2013).
Napokon sa tiež stal tvárou televízneho cyklu Trocha šafránu z
televizního archívu, ktorý moderoval. Ešte v dôchodku hosťoval Ilja
Racek v Divadle ABC, v divadle Rokoko a v Divadle v Řeznické.
Populárny divadelný a filmový herec Ilja Racek zomrel 2. augusta 2018 v
Prahe. V seriáli Českej televízie Neobyčejné životy tvrdil, že jeho
život nebol neobyčajný. "Ak bolo vôbec niečo neobyčajné, bola to doba, v ktorej sme žili," uviedol Racek.
V roku 2008 získal ocenenie Thália za celoživotné majstrovské
účinkovanie na divadelnej scéne. Pred plným hľadiskom vyhlásil, že sa
žiadneho majstrovstva nedopustil. "Skromnosť, pracovitosť a morálna zásadovosť lemovali jeho na udalosti bohatý život aj umeleckú činnosť," uviedla o Iljovi Rackovi Česká televízia.